Marián Tkáč: Euro zmeníme späť na slovenskú korunu

Tridsiate piate vydanie Diskusie na palete s niekdajším viceguvernérom povereným riadením Národnej banky Slovenska a bývalým predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom. Rozhovor venovaný 31. výročiu zavedenia národnej meny Slovenskej republiky - slovenskej koruny sa začína pripomenutím, že vzniku slovenského platidla predchádzala výzva 61 krokov k slovenskej identite, ktorá neskôr viedla k vyhláseniu zvrchovanosti SR a založeniu druhého samostatného štátu Slovákov. Jedným z iniciátorov spomenutej výzvy bol práve neskorší viceguvernér NBS. Tkáča volajú aj otcom slovenskej meny, keďže v roku 1993 ako prvý šéf slovenskej centrálnej banky priamo riadil vznik slovenskej meny a postupné emitovanie nových bankoviek a mincí. Spomenul, že na rokovaní v Trenčianskych Tepliciach s premiérom Vladimírom Mečiarom navrhoval nazvať novú menu slovenský dukát. Účastníci rokovania však napokon väčšinovo rozhodli, že ňou bude slovenská koruna. Interview pokračuje spomienkami na tzv. kolkovanie bankoviek bývalej česko-slovenskej koruny, ktoré sa začalo po tom, ako na český popud predčasne skončila menová únia s ČR. Bankovky označené kolkami sa dostali do obehu 8. februára 1993, čo je oficiálny dátum vzniku slovenskej koruny. NBS medzitým horúčkovito pracovala na príprave emitácie prvých slovenských mincí a bankoviek. Prvou mincou bola desaťkorunáčka s vyobrazením kríža, ktorý archeológovia vykopali vo Veľkej Mači. Vyrazila ju - ako všetky ďalšie - kremnická mincovňa. Prvá bankovka uzrela svetlo sveta 15. augusta - bola to päťdesiatkorunáčka s podobizňami Cyrilom a Metodom. Zámerom bolo, aby bankovky odrážali našu zapísanú históriu a mince archelogickú, “vykopanú” históriu. Na bankovkách sa postupne objavovali podobizne svätých i národných dejateľov: okrem spomenutých vierozvestov tvár madony z levočského oltára, kniežaťa Pribinu, Ľudovíta Štúra, Andreja Hlinku, Milana Rastislava Štefánika a Antona Bernoláka. Na minciach boli motívy zvonice zo Zemplína, Kriváňa, hradu Devín, sošky Panny Márie z Kremnice, Venuše z Nitrianskeho Hrádku i prvej mince razenej na území Slovenska - biateku. Keďže sme nemali vlastné tlačiarne peňazí, bankovky sa tlačili na Malte a v Kanade. Slovenské bankovky boli podľa Tkáča vďaka ochranným prvkom vysoko bezpečné proti falšovaniu, mali moderný dizajn a boli hodnotené ako jedny z najkrajších na svete, čo potvrdilo aj prvenstvo našej stokorunáčky na jednej z významných medzinárodných súťaží. NBS sa snažila, aby sa vtedajší kurz slovenskej koruny neodchyľoval od kurzu českej koruny. V júli 1993 však napokon na nátlak Medzinárodného menového fondu slovenská centrálna banka devalvovala novú menu o 10 percent, pričom požiadavka MMF bola až 30 percent. Tento krok umožnil zvýšiť devízové rezervy nového štátu. Exšéf NBS konštatoval, že napriek tomu, že slovenská koruna bola stabilnou menou, platila iba krátkych 15 rokov a začiatkom roku 2009 bola nahradená eurom. Rozhodla o tom druhá Dzurindova vláda a tento krok uskutočnila prvá vláda Roberta Fica. Slováci tak prišli o možnosť rozhodovať o menovej politike, pričom sa potvrdili aj predpokladané negatívne dopady eura na rast cien a našu ekonomiku. Pripomenul, že rozhodnutie o likvidácii vlastnej meny a prijatí euromeny prijala SR ako jediný štát zoskupenia V4. Vďaka tomu sú Poľsko, Maďarsko a Česko na tom nielen ekonomicky lepšie ako Slovensko, ale vyhnú sa aj prudkému nástupu digitálneho eura, ktorý zrejme Slovensko neminie. Vystríhal pred tým, že po jeho zavedení nebudeme môcť rozhodovať o tom, ako a na čo môžeme používať svoje peniaze, čím sa výrazne obmedzí naša osobná sloboda. Napriek nepriaznivým trendom Tkáč nestráca optimizmus, argumentujúc tým, že slovenský národ vo svojej histórii zažil mnohé ťažké obdobia, no napokon vždy všetky prekonal a znovu sa vzchopil. Preto je presvedčený, že ak nastanú vhodné podmienky, euro dokážeme zmeniť späť na slovenskú korunu.